Belišová Jana, Mojžišová Zuzana (ed.) Phurikane giľa. Ancient Romany songs

Jekhto avri diňipen. — O projektos šigitinde: Next Page Foundation, Open Society Foundation. — Bratislava: Žudro, 2005. — 159 str. — ISBN 9788096885558.Romane kotora andre genďi. Thoviben andre aver čhib: František Godla. Čhibakri korektura andro čhibakro thoviben: František Godla. Čhibakri korektura pal o giľutne lava: Milan Godla, Daniela Šilanová. Angličaňika kotora andre genďi. Thoviben andre aver čhib: Mária Nováková, Marián Gazdík. The thovel andre čhib le giľengre lava: Daniela Olejáro. Čhibakri korektura: Gail Ollsson.The te zoraleder pes interesinelas pal o etnikano folkloros andre bari Ungriko, leskre skidipnaskre droma denašenas buter dromenca andre sasti Europa: Andal e Škandinavija dži e Afrika, andal e Portugalija dži o nomadengre pochtanengre tabori andre Turkija, paš oda nadaralas but mište te sikľol rumuňiko čhib, te sikľol berberiko, kobilsko, perzijakri, the o slovanska čhiba... hoj te šaj feder achaľol, te skirinel the te sortirinel o giľa. Le skidipnaha chudňas pro aver ňilaj Silaďicende andro Nitrakro regijonos. Mangav, te omukhen mange vaš ada, šaj dinďardo angluno lav ki e charňi pointa. No sar dikhavas andro miro sakoďivesutno skiripen, važnones the pheraseha, no maj but bare manušikane achaľuvipnaha, sar peske leperavas pro dukhade-asabnaskre momenti, andro adaj ramosardo, skidipnaskro giľengro materijalos andal o romane gava (osadi) andre vichodno Slovakija, andro refreni miro dumipen pes arakhelas paš o Belas Bartok, savo anglo šel berša, sar phirelas pal o paňale the čikale droma – nadroma, pale Upruňi Ungriko, Sedmohradsko, the pal o Balkanos... andre dživelas ipen ajse situaciji, ipen ajso dujeserengro šokos. Avka sar akanutne Roma, the akorutne na džanle pindrange gadže, ladžaha the daraha avenas ki o fonografos, but zvlaštno mašina, andre savi jekh terno raj andal o foros len ispidelas te giľavel, na devleskere, vaj sthode giľa, kamelas te giľaven so maj phurikane giľa. Andro 1928 berš o Bela Bartok diňas andre Slovaťiko Matica prekal e Čechoslovakijakri ambasada andre Budapešta, agorutno kotor andal o skidipen 3000 slovakijakre manušengre giľa, the le fonografenca the pheňibenenca sar oda avri te ramosarel. Andro dovakeriben pes e Slovakijakri Matica phandľas te del avri ola giľa dži o štar berša. O Bartok muľas deš the efta berš pal oda, no le giľengro avridiňipen pes na do džidžiľas.